Ondrej Brezina

Jazyk je to hlavné, čo nás ľudí odlišuje od zvierat. Jazyk nám umožňuje organizovať spoločnosť a prácu (vydávať a poslúchať príkazy), odovzdávať si poznatky z pokolenia na pokolenie (v knihách a v počítačoch sú prostredníctvom jazyka zapísané všetky doterajšie poznatky ľudstva), vyjadrovať city a podobne.

Slovenský jazyk – Slovenčina je to hlavné, čo nás Slovákov a Slovenky odlišuje od príslušníkov ostatných národov. Svojím zovňajškom, vystupovaním alebo kultúrou sa príliš neodlišujeme od okolitých národov. Ale jazykom áno. Som preto veľmi smutný z toho, ako si Slováci nevážia svoj materinský jazyk. Nasleduje niekoľko príkladov, ako si ho nevážia.

Vo všetkých slovenských talentových speváckych súťažiach drvivá väčšina (asi 90%) súťažiacich spieva po anglicky.

Na križovatkách v Bratislave boli orientačné tabule, na ktorých bol prvý nápis uvedený v angličtine a až pod ním bol nápis v slovenčine. To bolo podľa mňa pre slovenčinu ponižujúce a naviac to bolo v rozpore so zákonom o štátnom jazyku ktorý hovorí, že takéto nápisy síce môžu byť napísané vo viacerých jazykoch, v takom prípade však slovenčina musí byť uvedená ako prvá. Našťastie, uvedené orientačné tabule dávajú postupne do poriadku, teda do súladu so zdravým rozumom a so zákonom. Len to veľmi dlho trvá. Všimol som si, že ako prvé opravili orientačné tabule v úzkom centre mesta, tesne pred návštevou britskej kráľovnej Alžbety II. v Bratislave.

Teraz nedávno u nás v robote na dvere ktosi nalepil plagáty s radami, čo treba robiť, aby sme obmedzili šírenie  koronavírusu. A opäť, prvé boli plagáty písané po anglicky. Neviem, či to človek, ktorý ich tam nalepil, urobil nedopatrením, alebo úmyselne, pretože je presvedčený, že angličtina je dôležitejšia ako Slovenčina. Do našej roboty žiadni Angličania ani  Američania nechodia. Tak som to musel dať do poriadku: plagáty s anglickými textami tam už nie sú. (Alebo žeby po anglicky hovorili samotné koronavírusy? Veď ktožehovie kto je ich otcom, materou.)

Väčšina slovenských firiem, ktoré vo svojom názve uvádzajú krajinu kde pôsobia, ju uvádzajú ako „Slovakia“. Za názov „Slovensko“ sa hanbia? Pritom je zaujímavé, že veľké slovenské firmy, pobočky veľkých nadnárodných spoločností uvádzajú názov krajiny ako „Slovensko“, napríklad „Orange Slovensko“, „Volkswagen Slovensko“, . . .

Ono sa to celé začalo už počas „Nežnej revolúcie“. Vtedy som na autobusovej stanici v Liptovskom Hrádku videl na autobuse nápis „Indepedent Slovakia“. V týchto dvoch slovách je rozpor. Indepedent znamená nezávislý. Ale aká je to nezávislosť, keď sa niektorí naši spoluobčania hanbia za svoj jazyk a radšej namiesto neho používajú angličtinu? Po tejto stránke sme za takzvanej totality, pod nadvládou Sovietskeho zväzu, boli určite viac nezávislí ako teraz. Vtedy nikomu nenapadlo písať po rusky. A popritom sa slovenčina oproti angličtine rozhodne nemusí hanbiť. Veď Američania a Angličania ani nevedia prečítať to, čo napísali. Základné pravidlo anglickej výslovnosti totiž znie: nikdy nečítaj tak, ako vidíš napísané! Anglické deti, keď sa učia písať, sa musia učiť vlastne cudzí jazyk.

Doteraz to bola samá kritika. Preto chcem na záver napísať niečo pozitívne o slovenčine. Ja to dostatočne pekne vyjadriť neviem, preto si pomôžem slovami básnika:

„Ó mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá“ (Pavol Országh Hviezdoslav)

A celkom na záver dodávam môj názor: Skupina ľudí, ktorí si nevážia svoj vlastný jazyk, nemá právo nazývať sa národ. Takže neviem, či nejaký slovenský národ vôbec existuje. Ani neviem, či žijem na Slovensku alebo v Slovakii. Dokonca aj automatický opravovač chýb (pre tých čo nerozumejú po slovensky korektor) vyhodnotil slovo „Slovakia“ ako správne. (Ale slovo „opravovač“ označil ako chybné.)

v Bratislave 27.4.2020

Ondrej Brezina