Ondrej Brezina

Návrh č. 1.  Nahradenie desatinnej čiarky desatinnou bodkou.

Odôvodnenie: Čiarka má na Slovensku vo vzťahu k číslam dve rôzne funkcie: 1. Oddelenie desatinnej časti od celej časti čísla. 2. Oddelenie dvoch čísel jedného od druhého. To môže viesť k viacznačnému chápaniu postupnosti čísel a čiarok. Príklad: postupnosť znakov 3,14,2,72 môžeme pochopiť ako 4 rôzne celé čísla, jedno desatinné číslo a dve celé čísla, alebo ako dve desatinné čísla. Uvedenú postupnosť môžeme teda interpretovať nasledujúcimi 5 rôznymi spôsobmi: 3,  14,  2,  72, alebo 3,14,  2,  72, alebo 3,  14,2,  72, alebo 3,  14,  2,72, alebo 3,14 a 2,72. Keby sme namiesto desatinnej čiarky používali desatinnú bodku, každá postupnosť čísel, bodiek, čiarok, prípadne medzier by mala vždy jednoznačnú interpretáciu. Napríklad zápis 3.14,2,72 by znamenal jedno desatinné číslo 3.14 a dve celé čísla 2 a 72.

Návrh č. 2. Odlíšenie písmena O od nuly (O od 0).

Odôvodnenie: Na označenie písmena veľké tlačené O a číslice nula sa používa rovnaký, alebo veľmi podobný znak. Vo fonte, v ktorom práve píšem, sú to znaky O a 0. To často vedie k omylom – k zamieňaniu 0 a O. V televízii som videl reláciu, v ktorej hovorili, že istý dôchodca dostal pokutu za to, že v nejakom formulári zle napísal evidenčné číslo svojho vozidla. Preto by sa malo veľké písmeno O graficky odlíšiť od nuly. Dá sa to rôznymi spôsobmi. Poznal som dve pracoviská. Na jednom preškrtávali nulu, na druhom pracovisku preškrtávali písmeno O. Ja navrhujem písať veľké tlačené O s „chvostíkom“ vpravo hore, podobne, ako sa píše veľké písané O. Alebo inak povedané, ako veľké Q otočené „hore nohami“.

Návrh č. 3. Nahradenie písmena ä písmenom e.

Odôvodnenie: Písmeno ä („široké e“)  na Slovensku takmer všetci ľudia vyslovujú ako e a väčšina ľudí ä ani nedokáže vysloviť.

Návrh č. 4. Zrušenie vybraných slov.

Odôvodnenie: V terajších vybraných slovách by sa namiesto y malo písať i. Učenie sa vybraných slov je zbytočné zaťažovanie žiakov samoúčelným memorovaním. Nemá to žiadne rozumné odôvodnenie. Čas ušetrený neučením sa vybraných slov by sa dal využiť na učenie a precvičovanie niečoho užitočného a tvorivého. Deti by mohli napríklad písať viac slohových úloh, rozoberať stavbu viet a robiť ešte iné užitočné veci. Pokladám za zvrátené, že zamenenie  y a i je učiteľkami slovenčiny pokladané za väčšiu chybu, ako zamenenie hlásky ktoré zmení význam slova, alebo použitie nesprávneho rodu či nesprávne skloňovanie. Pretrvávanie vybraných slov v slovenčine pokladám za zlomyseľnosť dospelých voči deťom: „Keď sme sa vybrané slová mohli naučiť my, môžete sa ich naučiť aj vy“.

Návrh č. 5. Úplné zrušenie y a jeho nahradenie i.

Odôvodnenie: V slovenčine by mala platiť zásada „píš ako počuješ“. Tak to chcel aj Ľudovít Štúr. Písanie y v slovenčine zaviedol až nejaký pán Hatala (bol to asi veľmi zlomyseľný človek).

V tomto prípade ja sám nemám jednoznačný názor. Odlišovanie i a y má v niektorých prípadoch význam. I a y napríklad v písanom texte odlišujú jednotné a množné číslo prídavných mien. Toto by sme mohli oželieť, pretože v hovorenej reči používame iba jedno a to mäkké i a nikomu to nevadí. Skutočný význam má rozlišovanie mäkkého a tvrdého i pri písaní di, ti, ni, li a dy, ty, ny, ly. Ak by sme y nahradili i, tak by sme museli di, ti, ni, li od dy, ty, ny, ly odlišovať iným spôsobom, napríklad písaním mäkčeňa na d, t, n, l, teda terajšie di, ti, ni, li by sme písali ďi, ťi, ňi, ľi a terajšie dy, ty, ny, ly by sme písali di, ti, ni, li. Potom by už asi bolo dobré písať aj ďe, ťe, ňe, ľe.

Poznámka na záver.

Uvedomujem si, že nemám právo meniť slovenský pravopis, ale o jeho prípadnej zmene by nemala rozhodovať ani úzka skupinka slovenských jazykovedcov. Slovenský jazyk je majetkom celého slovenského národa, preto by o zmene jeho pravopisu mala rozhodovať čo najväčšia skupina odborníkov, alebo všetci Slováci a Slovenky v referende.

Tieto moje návrhy posielam:

Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra,

ministerke kultúry Slovenskej republiky,

Ministerstvu školstva Slovenskej republiky,

prezidentke Slovenskej republiky,

predsedovi Slovenskej národnej rady,

predsedovi vlády SR,

parlamentným politickým stranám a

zverejním ich aj na svojom blogu  „ondrej77.blog.pravda.sk“

Ondrej Brezina          v Bratislave dňa 18. 12. 2020