Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Obraciam sa na vás, pretože by ste mali schvaľovať zákon, ktorý zakáže chov psov uviazaných na reťaziach. Ja som ale presvedčený, že život psov, ktorí sú celý život zatvorení v bytoch je oveľa horší.
Myslím, že ľudia aj zvieratá potrebujú k tomu, aby ich život bol plnohodnotný, stále nové podnety – nové zážitky. My skôr narodení sa občas sťažujeme, že čas nám plynie strašne rýchlo. Ani sa nenazdáme, a už máme zase o rok viac. Kedysi, keď sme boli deti, čas nám plynul oveľa pomalšie. Jeden školský rok trval strašne dlho. Myslím, že to, ako rýchlo nám plynie čas, závisí od toho, koľko máme za daný čas nových zážitkov. Keď sme boli mladí, všetko bolo pre nás nové. Keď sme starí, veľa nového už nezažijeme. Čas nám plynie najrýchlejšie vtedy, keď žijeme v stereotype. Od pondelka do piatka chodíme do roboty. Už v pondelok sa začneme tešiť na víkend. Keď nemáme veľmi zaujímavú robotu, pracovný týždeň nám ubehne veľmi rýchlo. Víkend ubehne ešte rýchlejšie. Potom nasleduje ďalší pracovný týždeň, ďalší víkend a tak stále dookola. Ani sa nenazdáme a je tu opäť nový rok. Myslím, že plynutie času sa dá spomaliť novými zážitkami. Napríklad dovolenkou na novom, neznámom mieste, alebo zmenou zamestnania.
Myslím, že podobne sú na tom aj zvieratá. Aj im čas uteká rýchlo keď žijú v stereotype a pomalšie, ak je ich život pestrý, plný nových zážitkov. Pes žijúci v byte žije v totálnom stereotype. Keď jeho chovatelia odídu z bytu, je zavretý sám, ako zločinec vo väzení na samotke. No ani keď sú jeho páni doma, nie je na tom omnoho lepšie, pretože len málokedy sa mu venujú. Myslím, že programy v televízii ho vôbec nezaujímajú. Jediným spestrením jeho jednotvárnych dní sú 2 až 3 krátke, asi päťminútové vychádzky z domu, takzvané venčenie. (Počty a trvanie venčení uvádzam podľa mojich pozorovaní susedov a ich psov.) No ani keď ide von, nemôže si slobodne pobehať, pretože na chodníkoch je napísané: „Voľný pohyb psa zakázaný“ (aspoň v Bratislave je to tak). A v čom je vodítko lepšie ako reťaz? Navyše pes chovaný v byte si nemôže vykonať svoju potrebu vtedy, keď to potrebuje, ale len vtedy, keď ho zoberú von na prechádzku.
Naproti tomu pes, ktorý žije na dedine vonku, mimo domu, má podnetov oveľa viac. Môže pozorovať, akí ľudia, prípadne autá chodia po ulici a môže na nich aj reagovať. Môže strážiť, to znamená štekať na neznámych ľudí. Stráženie majú psi vo svojich génoch, netreba ich to ani učiť – viď. môj blog „Baška …“. Práve na Baške som sa presvedčil, že pre psa je lepšie byť vonku, ako byť zavretý v byte. Bašku cez leto ani nenapadlo, aby sa pýtala do domu. A nevadilo jej ani to, že bývala spočiatku uviazaná na reťazi.
Nechcem tvrdiť, že osud psa na reťazi je ideálny. Samozrejme, lepšie je na tom pes, ktorý môže voľne behať po záhrade. No nie každý má podmienky na to, aby si svoju záhradu ohradil plotom. Ak zakážu chovať psov na reťaziach, potom budú mať ich chovatelia, ktorí si nemôžu oplotiť záhradu, dve možnosti. Buď zatvoria svojho psa do klietky 2 x 2 metre („koterec“) alebo sa svojho psa zbavia. (Ľudia, ktorí bojujú proti chovu psov na reťaziach, zároveň bojujú proti chovu sliepok v klietkach. Proti klietkovému chovu som samozrejme aj ja. Kupujem iba vajcia od sliepok z voľného výbehu.)
Poburuje ma, že proti chovu psov na reťaziach bojujú najmä slečinky a paničky z Bratislavy, z ktorých mnohé majú svojich psov zatvorených v bytoch a o živote zvierat na dedinách nemá väčšina z nich dostatočnú predstavu. Ja poznám život na dedine aj v meste. Detstvo, mladosť a časť dospelosti som prežil na dedine, teraz žijem v Bratislave. Moja sučka Baška žila dva roky v Bratislave, potom rok na dedine.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci. Ak chcete zakázať chov psov na reťaziach, zamyslite sa prosím najskôr nad tým, či by ste nemali najskôr zakázať chov psov v bytoch. Myslím si, že podmienky chovu psov dostatočne vymedzuje vyhláška č. 283/2020 Z.z. v § 4. Podľa mňa je tam ešte potrebné doplniť dva odstavce: (11) Pes musí mať neustále prístup k čerstvej pitnej vode. (12) Pes musí mať v lete možnosť ukryť sa do tieňa. Slečinky a paničky ktoré chovajú svojich psov v bytoch, porušujú prvé dva odstavce tohoto paragrafu: (1) Pes musí mať možnosť vidieť a počuť, čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí, a musí mať možnosť komunikovať s okolitým prostredím. (2) Pes musí mať vytvorené možnosti na uspokojenie jeho požiadaviek na pohyb, pričom je potrebné vziať do úvahy jeho veľkosť a temperament. (Zákaz chovu psov v bytoch nemyslím vážne, ale trvám na tom, že psi chovaní na dedinách sa majú lepšie, aj v prípade, ak sú uviazaní na reťazi.)
Tento list posielam predsedom všetkých slovenských parlamentných strán.
Ondrej Brezina, v Bratislave 7.5.2021