Nasleduje list, ktorý som dnes 9. júla 2020 poslal predsedovi vlády SR a stranám OĽaNO, SaS, Za ľudí a Smer SD. Na hnutie Sme Rodina nie je zverejnený kontakt pre verejnosť – asi sme im boli dobrí iba pred voľbami.
Vážení páni poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. To, o čom rokujete v týchto dňoch, vo mne vyvoláva hrôzu. Vy chcete rozhodovať o životoch ešte nenarodených detí. Ako sa opovažujete prisvojovať si právo, ktoré podľa mňa prináleží iba rodičom. Tvrdíte nám, že žijeme v demokracii, a že každý má právo na vlastný názor. Ale vy chcete ideológiu, ktorej síce verí väčšina občanov nášho štátu, násilím nanútiť všetkým ľuďom, aj neveriacim (a som presvedčený, že medzi ženami, ktoré podstúpili interrupciu, bolo aj veľa veriacich). Obdobie, keď jedna skupina ľudí chcela nanútiť svoju ideológiu všetkým občanom, dnes nazývame totalitou a jej pád pred 30 rokmi sme oslavovali.
Jeden môj článok, v ktorom som písal o samovraždách a dobrovoľných eutanáziách, kde som vyjadril svoj názor, že každý človek by mal mať právo na vlastnú smrť, tak ako má právo na vlastný život, som dal prečítať a spripomienkovať jednému môjmu kamarátovi, ktorý je hlboko veriaci katolík. Kamarát mi odpísal, že človek nemá právo zobrať si život, pretože si ho nedal. Z toho mi logicky vyplýva, že rodičia, ktorí dali život svojmu dieťaťu, majú právo o jeho živote rozhodovať. Žena, matka by teda mala mať právo rozhodovať o živote svojho nenarodeného dieťaťa a ak ho nemôže vychovať, alebo si ho neželá, podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. Toto by malo byť výhradné právo matky nenarodeného dieťaťa, s tým, že matka môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť názory a postoje otca dieťaťa, prípadne iných príbuzných. Akým právom chcete toto právo uzurpovať pre štát?
Za najvážnejší dôvod na umelé prerušenie tehotenstva pokladám stav, kedy sa predpokladá, že dieťa sa narodí ťažko postihnuté. V televízii často ukazujú príklady takýchto ťažko postihnutých detí. Takéto deti si vyžadujú celodennú starostlivosť, nesmiernu trpezlivosť a obetavosť matky, prípadne oboch rodičov. Nie každý to však dokáže. Mnohé takéto prípady končia tak, že otec opustí rodinu a celá starostlivosť o ťažko choré dieťa zostane na matke. Nebolo by lepšie, keby sa takéto dieťa vôbec nenarodilo? Po interrupcii poškodeného plodu môžu rodičia splodiť ďalšie dieťa, ktoré možno bude úplne zdravé. V televízii často ukazujú také prípady, kedy je v rodine jedno dieťa ťažko postihnuté a druhé je zdravé. Ja by som išiel ešte ďalej a povolil eutanáziu (zabitie z milosti) ťažko postihnutých detí do 2 rokov života. (Niektoré choroby sa prejavia až po 1. roku života a okolo 3 rokov sa začína utvárať vedomie dieťaťa – moje prvé spomienky sú z tohto obdobia, predtým si nič nepamätám.) Samozrejme bolo by to len na želanie rodičov a odporúčanie lekárov. Ohľadom nezodpovedných otcov, ktorí opustia svoju partnerku s ťažko postihnutým dieťaťom, navrhujem takýmto otcom predpísať také výživné, že by im zostalo len životné minimum alebo maximálne polovica z ich príjmu (len za predpokladu že by rodičia mali právo na eutanáziu svojho ťažko postihnutého dieťaťa).
Páni poslanci a poslankyne. To, že okrem obmedzovania interrupcií chcete zakázať aj reklamu na antikoncepciu, je pre mňa už úplne nepochopiteľné, a myslím si, že pre všetkých normálnych ľudí tiež. Ste až tak strašne sadistickí a zlomyseľní? To naozaj chcete, aby sa rodilo čo najviac nechcených detí. Veď práve zodpovedné používanie antikoncepcie môže predchádzať interrupciám.
V Bratislave 9. 7. 2020 Ondrej Brezina
P.S. Tento list uverejním na internete.
Doplnené 13, 7. 2020: