Nasleduje list, ktorý som 22. mája 2020 podal v podateľni Ministerstva kultúry Slovenskej republiky:
Ministerka kultúry
Slovenskej republiky
Mgr. Natália Milanová
Námestie SNP 33
81101 Bratislava
Vec: Sťažnosť na slovenských jazykovedcov a na pracovníkov rozhlasu a televízie za to, že zosmiešňujú slovenský jazyk a robia ho ťažšie zrozumiteľným a žiadosť o nápravu.
Vážená pani ministerka. Pretože moje doterajšie pokusy o nápravu (15. 11. 2019 som písal pani Sibyle Mislovičovej, 1. 2. 2020 pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra a 24. 3. 2020 riaditeľovi RTVS) nápravu nepriniesli, obraciam sa na Vás s prosbou o nápravu krívd, ktoré páchajú slovenskí jazykovedci a pracovníci rozhlasu a televízie na slovenskom jazyku. Konkrétne ide o nasledujúce:
Od istého času začali pracovníci slovenských rádií a televízií namiesto predložky na používať predložku v. Z toho, že k zmene došlo naraz vo všetkých médiách, usudzujem, že im to nariadili alebo odporučili slovenskí jazykovedci. Vo väčšine prípadov je to tak správne. Logické je povedať „učiť sa v škole“ alebo „tovar dostať v predajni“ a nie „učiť sa na škole“ alebo „tovar dostať na predajni“, ako keby sa deti učili alebo zákazníci nakupovali na streche školy či predajne.
V rozhlase a televízii však moderátori a aj iní čo tam hovoria, nahrádzajú predložku na predložkou v všade, aj tam, kde je to nezmyselné a smiešne. V Rádiu Slovensko som počul nasledujúcu vetu: „Futbalový zápas Chorvátsko – Slovensko môžete sledovať v Rádiu Slovensko od 20:45“, ako keby sa zápas hral v budove Slovenského rozhlasu a nie na futbalovom štadióne v Záhrebe a ako keby ho poslucháči mohli sledovať priamo v budove Slovenského rozhlasu a nie doma, pri svojich rozhlasových prijímačoch. Podobne si v Slovenskom rozhlase poslucháči mohli vypočuť pesničky takmer všetkých slávnych svetových spevákov a skupín.
Keby moderátor povedal, že: „Futbalový zápas môžete sledovať na Rádiu Slovensko“, tak ako sa to hovorilo minimálne 50 rokov predtým, než do toho začali vŕtať jazykovedci, všetci by vedeli, že futbalový zápas môžu sledovať na vlnách Rádia Slovensko, ktoré si môžu naladiť na svojich rozhlasových prijímačoch.
Nahrádzanie slova posledný slovom ostatný ma niekedy privádza do zúrivosti. Slová posledný a ostatní majú úplne odlišné významy. Posledný znamená posledný v rade (v usporiadanej množine), teda ten, za ktorým už nik nenasleduje. Na opačnom konci radu je prvý. Ostatní sú tí, ktorí nepatria do danej skupiny (doplnok množiny). Namiesto slova ostatní možno povedať aj iní. Slovo „ostatný“ v jednotnom čísle je nezmysel. Možno napríklad povedať „Ferko Mrkvička dobehol do cieľa posledný“, „Piati cyklisti boli v úniku, ostatní boli v peletóne“. Ak sú slová posledný a ostatný rovnocenné, tak potom musí existovať aj slovo „predostatný“ ( = druhý od konca ).
Prvý krát som si nahrádzanie slova posledný slovom ostatný všimol u bývalých politikov Dzurindu a Mikloša. Potom bolo určitý čas nahrádzanie slova posledný slovom ostatný dokonca povinné!!! Keď počúvam nejakú reláciu, a niekto povie ostatní, musím rozmýšľať, či tým myslel posledný alebo skutočne hovoril o ostatných. Prečo zo mňa robia cudzinca v mojej vlastnej krajine? Prečo slovenskí jazykovedci a pracovníci slovenského rozhlasu a televízie Slovákom sťažujú dorozumievať sa v ich materinskom jazyku?
V odpovedi z jazykovedného ústavu mi napísali že: „slovo ostatný vo význame „posledný“ sa používa najmä na strednom a východnom Slovensku“. To je však bohapustá lož! Sám som si urobil malý prieskum. Pýtal som sa ľudí pochádzajúcich z rôznych oblastí stredného Slovenska, ako u nich pomenúvajú toho, kto stojí na konci radu. Konkrétne išlo o ľudí z Liptova (Hybe), z Horehronia (Brezno, Čierny Balog), z Oravy (Krušetnica), z Partizánskeho, z Tlmáč, z Nových Zámkov, dokonca aj z Bystrého pri Vranove nad Topľou. Všetci mi odpovedali, že je to posledný. Slovenskí jazykovedci buď vedome klamú, alebo na úlohu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktorou je „základný výskum slovenského národného jazyka, jeho územnej a sociálnej diferenciácie a jeho dejín“ kašlú, ináč povedané, neplnia si svoje pracovné povinnosti.
Niekedy mám dojem, že slovenskí jazykovedci robia niektoré zásahy do Slovenčiny len preto, aby vykázali nejakú činnosť. Prečo napríklad zakázali používať slovo sáčok, ktoré bolo v slovenskom jazyku už zakorenené (používalo sa minimálne 50 rokov). Prečo chceli slovo venčiť nahradiť slovom vončiť? A takýchto príkladov by sa dalo nájsť viacero. Nie je slovenských jazykovedcov náhodou priveľa?
Myslím, že by bolo dobré, keby slovenskí jazykovedci mali medzi sebou niekoho, kto vie logicky myslieť a presne sa vyjadrovať. Odporúčam VŠ absolventa matematiky.
Prílohy:
List pani Sibyle Mislovičovej z 25. 3. 2019
List pani Sibyle Mislovičovej z 15. 11. 2019
List Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra z 1. 2. 2020
Odpoveď pani Kálmánovej z Jazykovedného ústavu zo 17. 2. 2020
Moja odpoveď pani Kálmánovej z 18. 3. 2020
List Riaditeľovi Rozhlasu a televízie Slovenska z 23. 3. 2020
Tento list sa chystám zverejniť ako môj blog na internete: ondrej77.blog.pravda.sk.
V Bratislave 21. 5. 2020 Ondrej Brezina